19. 3. 2011

Ľudská sloboda a jej hranice II.


Prednáška PhDr. Imricha Degra, PhD. pre doktorandov TF  v Košiciach.
Tomistická koncepcia osoby
-           - východisko analýz
-           - definícia osoby
             -  ľudská duša
      -  ľudská činnosť
Tomistická koncepcia osoby
      Je vybraná preto, že
- nepopiera transcendentný rozmer človeka
- nekreuje dobro (nie je subjektivistická)
- nie je v rozpore ani
   s univerzálnosťou a neomylnosťou prirodzeného z.
   s prirodzenosťou človeka.
- slobodné konanie vždy závisí od dynamickej štruktúry ľudského bytia
   a to má základ v metafyzických princípoch.
-   umožňuje celkovo vysvetliť fakt „ľs“ i jej hraníc.
Osoba:
- sa v racionálnom poriadku javí ako najvyššia formácia bytia,
je daná sebe samej bezprostredne v skúsenosti svojej existencie,
- nie je charakterizovaná staticky „kto je a čím je“, ale dynamicky „ako i čo má konať“, aby naplno realizovala svoje človečenstvo - je ukázaná z aspektu cieľa v celej panoráme možností kým je cez rozum i vôľu.
Je založená na
- tradícii kresťanského myslenia
- realistickej filozofii Aristotela.
   Základy súčasnej teórie osoby sú v dielach Avicenu a sv. Tomáša. Kompaktná interpretácia bola vypracovaná súčasnými existenciálnymi tomistami.
   Načrtneme:
- východisko filozofických analýz
   primát „existencie vo vzťahu k podstate“.
- koncepciu osoby.
Východisko analýz
Konkrétny jednotlivý človek
taký, ako sa javí v predvedeckom poznávaní.
- Prvotná skúsenosť človeka so sebou samým:
- skúsenosť rôznorodých činností
   toho, čo je „moje“.
skúsenosť jednoty
   toho, čo je „ja“.
Je to reálna skúsenosť človeka.
„Moje“ konanie, ktoré v sebe empiricky skusujeme, má svoj obsah:
- je spojene s matériou
   Pr.: fyziologické činnosti: prijímanie potravy, trávenie, pocit bolesti, atď.
- je vo svojej štruktúre nemateriálne
   Pr.: pojmové poznávanie, uvažovania, reflexia, rozhodovanie, skutky lásky, atď.
V „mojom“ konaní si uvedomujeme prítomnosť vlastného „ja“ - seba samého:
- som zároveň subjektom i objektom skúsenosti
   tým, že existujeme zároveň vykonávame rôznu činnosť i uvedomujeme si to.
- „ja“ existuje ako subjekt činnosti:
   ja myslím, ja cítim, ja vidím, atď..
   „moje“ akty nemôžeme zredukovať do iného „ja“.
- „ja“ presahuje „moju“ činnosť:
   nepretržite môžeme zo seba vyvíjať stále novú činnosť, pričom „ja“ zostáva.
   „ja“ sa nevyčerpáva ani v niektorom z „mojich“ aktov, ani vo všetkých „mojich“ aktoch.
Je nespochybniteľná:
- imanencia „ja“ v tom všetkom, čo robíme.
-   transcendencia „ja“ všetkých „mojich“ jednotlivých aktov i všetky aktov spolu.
   Nie je to potrebné dokazovať, lebo každý vie, že on sám je subjektom svojich aktov; je autorom svojej činnosti.
Prežívanie „ja“ v „mojich“ činnostiach je základným ľudským vnútorným prežívaním bytia človeka (vlastnej existencie).
Nejde tu ani o
   akceptovanie čisto fenomenologického opisu
   to, že vedomie má byť prvotným vo filozofickej analýze.
Znamená to, že poznanie, aké máme o sebe, je vo filozofickej antropológii niečím, čo je prvotne dané.
„Ja“ je nám dané len z aspektu existencie
majúc skúsenosť svojej rôznorodej činnosti, skusujeme zároveň svoju existenciu
   uvedomujeme si, že „ja“ je prítomné – existujúce - i udržiava v existencii všetok obsah prežívaný cez „ja“.
   máme bezprostrednú skúsenosť, že všetky „moje“ akty, tak materiálne ako aj duchovné, jestvujú vďaka existencii „ja“.
- nepoznáme prirodzenosť „ja“
   môže len povedať, že „ja“ existuje i vykonáva rôznu činnosť.
Prirodzenosť obsahu „mojej“ činnosti určuje prirodzenosť „ja“:
- východiskom poznania „ja“ je analýza činnosti, ktorú „ja“ vykonáva:
   Ak je „moja“ činnosť materiálna i zároveň nemateriálna, potom „ja“ musí byť vo svojej prirodzenosti materiálne i nemateriálne.
Týmto spôsobom odkrývame obraz človeka ako suverénne jestvujúceho osobného „ja“ prítomného v „mojich“ aktoch.
Skúsenosť poznávania „ja“ je:
- základným vnútorným prežívaním človeka
- objavením človeka ako osoby.
- Je to obraz osoby, v ktorom primát existencie je daný človeku v skúsenosti:
- som subjektom mojich aktov
- prevyšujem vlastné akty.
Definícia osoby
Boethius (logická definícia)
- „nature rationalis individua substantia“
   individuálna substancia rozumnej prirodzenosti
   „ja“ rozumnej prirodzenosti
- zdôrazňuje: substanciálnosť, individuálnosť, rozumnosť.
- Sv. Tomáš (metafyzická definícia)
- zdôrazňuje: samostatné trvanie v existencii, individuálnosť, rozumnosť, subjekt činnosti a slobodu.
Súčasnosť (atribúty osoby)
- schopnosť intelektuálneho poznania (pravda)
   poznávanie ako neustály kontakt s bytím
   pojmové poznávanie obsahu bytia
   selektívnosť poznania (prirodzená, osobná)
   cieľom poznávania je pravda o bytí
   úloha chcieť poznávať (povinnosť vzdelávať sa, učiť sa)
- schopnosť milovať (láska)
   neodlučiteľne vstupuje poznanie a sloboda,
   v „ty“ afirmujeme dobro i spolutvoríme ho
   existencia pre „ty“, ľudský život „ty“ je pre „ja“ darom
   úloha chcieť poznané dobro
- schopnosť slobodného rozhodovania (sloboda)
   neodlučiteľne vstupuje poznanie a láska
   každé bytie môžeme poznávať aj milovať – chcieť
   autodeterminácia ku konkrétnemu konaniu (musíme sa rozhodovať)
   úloha chcieť chcieť
- schopnosť veriť (viera, religiozita)
   neodlučiteľne vstupuje poznanie, láska, sloboda
   otvorenosť na transcendentné „Ty“
   úloha hľadať vyšší cieľ života
- subjekt práva
   človek transcenduje spoločnosť
   človek si tvorí právo pre seba - je adresátom i vykonávateľom práva
   cieľom je realizácia osobného dobra – tvorí si pravo, aby realizoval svoje osobné dobro
   spája človeka s tzv. spoločným dobrom
   úloha tvoriť právo, ktoré nebude proti človeku ako osobe
- substanciálna úplnosť
   človek je autonómnym i samostatne trvajúcim v existencií
   ako substancia má už všetko, nepotrebuje už nič, aby bol človekom
   človek je človekom už od počatia
   človek sa aktualizuje, nie tvorí
   úloha neredukovať človeka ako element niečoho
- Dôstojnosť
   človek má najvyššie miesto v hierarchií bytí
   nemôže byť vysvetľovaný cez vecné vzťahy
   zmysel života je vo vzťahu k „ty – Ty“
   úloha neredukovať človeka na prostriedok
Konzekvencie
-    aj duša aj telo sú konštitutívne elementy
-    sme compositum duše i tela
- máme v sebe obrovský potenciál
- z potenciálu vyplývajú pre nás úlohy
- transcendujeme svet prírody i spoločnosť
- sme vždy cieľom každého konania
- optimistický a dynamický obraz človeka – netvoríme sa, ale rozvíjame
Čo je príčinou celého dynamizmu osobného života človeka i jeho slobody?
Ak filozofickej analýze podrobíme nespochybniteľné fakty dané nám v bezprostrednej skúsenosti seba samého („moje“ a „ja“), tak zistíme, že príčinou celého dynamizmu osoby je ľudská duša.
Potvrdzujú nám to:
- jej vlastnosti
- fakt, že je substanciálnou formou
-    fakt, že je príčinou činnosti.
Ľudská duša
Na báze princípov
- dostatočného dôvodu
- kauzality
- proporcionálnosti účinku a príčiny
Akceptujeme existenciu špeciálnej duchovnej schopnosti – intelekt , ktorý produkuje všeobecné a vo svojej štruktúre nemateriálne pojmy.
Subjektom tejto schopnosti je ľudská duša.
Bytie koná natoľko, nakoľko je aktualizované, preto koná skrze to, cez čo je aktualizované – substanciálnu formu.
 Nižšie je obsiahnuté vo vyššom – dokonalejšia forma vlastni všetko to, čo formy od nej nižšie.
Ľudská duša ako substanciálna forma je príčinou realizácie rozumovej činnosti aj celej zmyslovosti i vegetatívneho života – je zdrojom materiálnych i nemateriálnych aktov.
 Činnosť vykonáva prostredníctvom schopnosti i tela:
- rôznorodosť činnosti ukazuje rôznorodosť schopnosti
- rozdielnosť predmetov činnosti ukazuje rozdielnosť aktov i schopnosti
- v ľudskej duši sa nachádza množstvo reálne odlišných schopnosti
základné rozdelenie: vegetatívne, senzitívne, rozumové - intelekt a vôľa
Skrze telo komunikuje s obklopujúcim svetom:
- sprostredkovane, nie priamo,
- cez svet si uvedomuje seba i realizuje svoje ciele – zdokonaľuje sa.
Záver
 Ľudská duša je prvým, nie však bezprostredným princípom všetkej činnosti človeka, vykonáva ju prostredníctvom svojich schopností i tela.
 Toto nepriamo vysvetľuje i potvrdzuje existenciu materiálneho i nemateriálneho „ja“ prítomného v „mojich“ aktoch ako autora všetkých „mojich“ činností.
Transcendencia
 Ľudská duša je imanentná vo vzťahu k telu, ale aj transcendentná:
- Uvedomujeme si vo svojej činnosti:
   prítomnosť „ja“
   nevyčerpateľnosť „ja“
- Sme niečím viac ako len tým, čo robíme.
- Cez svoju činnosť prekračujeme materiálny svet:
   Seba samých vnímame ako bytie, ktorého činnosť nie je determinovaná zo strany prírodnej zákonitosti.
   Poznávame seba ako toho, kto prírodu pretvára, zdokonaľuje, doplňuje i ako tvorcu kultúry (umenie, technika, náboženské kulty, spoločenský život, veda).
 Transcendencia človeka ukazuje, že človek ako osoba je organicky vložený do obklopujúceho sveta, ale cez svoju činnosť prekračuje tento materiálny svet:
- vo svojich aktoch poznávania i chcenia nie je determinovaný, je slobodný.
- preto transcendencia je príčinou ľudskej slobody, alebo povedané obrátene, ľudská sloboda je vynikajúcim prejavom transcendencie človeka.
V akej činnosti tanscenduje človek materiálny svet - koná slobodne?
Ľudská činnosť
Veľa procesov sa v nás odohráva:
Pr.: látková výmena, dýchanie,  reakcia nervov na podnety, rozmnožovanie, zmyslové poznanie, zmyslová žiadostivosť, atď.
- Tieto procesy  vznikajú i prebiehajú v nás, ale nekonáme ich ako osoby – cez intelekt i vôľu.
- Môže ich pozorovať, ba dokonca v istom stupni aj ovplyvňovať vďaka dodávaniu podnetov, ale v konečnom dôsledku sú nezávislé.
- Preto sa v nich ako osoby nemôžeme slobodne rozvíjať.
Činnosť vykonávaná v procese poznávania i chcenia integruje všetky naše stránky:
- prejavuje sa v troch fázach:
zámer - videné dobro vzbudzuje chcenie seba
Výber – determinujeme svoje konanie praktickým súdom
Vykonanie - realizujeme zámer (chcem alebo nechcem)
- smerujeme seba samých k vybranému dobru.
- Vďaka získanému dobru sa:
- obohacujeme
- zdokonaľujeme
- rozvíjame ako osoby.
Záver
 Len v činnosti, ktorá vychádza z aktu rozumu i vôle:
- konštituujeme sa ako reálny zdroj konania
- smerujeme sa k vybranému dobru.
- môžeme sa rozvíjať ako osoby
- a len takáto činnosť sa považuje za slobodnú:
   preto ľudskú slobodu je možné vysvetliť len vďaka uvedeným schopnostiam.
V čom spočíva podstata ľudskej slobody?
Ktorej z uvedených schopnosti prislúcha? 
Autor: PhDr. Imrich Degro, PhD.

Foto: www.new-york.letenky.sk

Žiadne komentáre: