27. 3. 2011

Hranice slobody v tvorivej činnosti

Prednáška PhDr. Imricha Degra, PhD. pre doktorandov TF dňa 24.3.2011 v Košiciach.





Krása ako hranica
Realizácia krásy:
-          umenie
-          antiumenie
-          Túto oblasť nazývame aj umením:
-          označujeme ňou:
-          alebo samotnú tvorivú činnosť
-          alebo výsledok (dielo) tejto činnosti
-          zahrňujeme do nej:
-          nielen krásne umenie
-          aj remeslá i techniku
Krása ako hranica
Odvolávame sa na prvotnú jednotu poznania i vôle v kontakte s reálnym bytím:
následkom každej poznávacej formy, ktorá v nás jestvuje, je inklinácia „k“ alebo „od“ danej veci, ktorá je prezentovaná v poznaní
          intelektuálne poznanie i paralelne nutná reakcia rozumnej žiadostivosti tvoria dve ramená našej psychiky, pomocou ktorých intencionálne i úplne „uchopujeme“ obklopujúcu realitu
sme psycho-fyzickou jednotou:
nám vlastné akty sú vnútorne jednotné:
          v momente, keď poznávame nejaké bytie, hneď v nás vyvoláva aj inklináciu „k“ alebo „od“ seba
- túto celkovú poznávaco - žiadostivú reakciu nazývame prežívaním krásy
Krása nám ukazuje:
intencionálny vzťah medzi reálne jestvujúcim svetom a naším intelektom i vôľou
Bytie svojou existenciou i obsahom aktualizuje naše poznávaco - žiadostivé schopnosti:
- uvádza ich z možnosti do aktu
- odsúva z nich nedostatok poznania i lásky
- vyplňuje ich sebou i podriaďuje si ich
          všetko, čo sa nachádza v zmysloch a v rozume pochádza z bytia, lebo ono je prvotne inteligibilné i amabilné:
            bytie je pravdou, a preto ho môžeme poznávať;
bytie je dobrom, a preto ho môžeme milovať.
ľudské poznanie i láska sa prebúdzajú kontaktom z reálnym bytím
odpoveďou na tento kontakt je:
- tvorivé nasledovanie (mimesis, imitatio).
          celý rozumný poriadok ľudského života je nasledovaním reálne jestvujúcej reality
          krása tvorivej činnosti je zakorenená v kráse reality, i stanovuje jej analogickú aktualizáciu v intencionálnom poriadku.
Nasledovanie v sebe zahrňuje:
     vzťah voči zloženej i spotencializovanej realite
- rôzne možnosti nachádzajúce sa v dispozícii umelca
          umenie nie je:
jednoznačnou kópiou reality
creatio ex nihilo
          Umelec sa nemôže od reality úplne „očistiť“. Jeho schopnosti poznania i lásky sú vždy spojené s realitou.
          Štruktúra reality je poddajná intencionálnym i tvorivým aktom, ktorých efektom je nové umelecké dielo.
          Nasledovanie je tvorivosťou a nie kopírovaním, či stvoriteľskou činnosťou.
Nasledovanie reality nie je bezúčelné:
- doplňuje v nej to, čo chýba - zdokonaľuje svet
          robí to vo svetle poznania aké máme o svete. 
Poznanie spočíva v „uchopení“ bytia a jeho prirodzenosti vo všeobecnom pojme:
- je základom pre rozpoznanie eventuálnych nedostatkov v iných konkrétnych bytiach, ktoré majú spoločnú prirodzenosť
- príčinou nedostatkov je „odpor“ formovanej matérie cez formu, ako aj vplyv činiteľov podieľajúcich sa na vzniku bytia
Nasledovanie spočíva v cieľovom vytváraní:
- cieľom je cieľ prirodzenosti (dobro)
          umenie je povinné odbúravať nedostatky, ktoré sú presne a nie zdanlivo rozpoznané
          umelecké dielo, ktoré zdokonaľuje svet, je krásnym, a jeho krása je kvalifikovanou krásou vzhľadom na samotný svet.
- hranicou pravdivej a slobodnej tvorivosti je krása ako syntéza pravdy a dobra.
Remesla i technika:
- ide o koreláciu užitočnosti s krásou
- z pohľadu odberateľa ide o užívateľnosť
          utilitárny predmet nie je cieľom samým v sebe, je prostriedkom, a ako prostriedok je nutne nasmerovaný k nejakému cieľu
          musíme rozpoznať krásu z aspektu cieľa, vtedy sa objaví úžitková krása, nakoľko sa vzťahuje k tomuto cieľu.
          Odtrhnúť prostriedok od cieľa, alebo ho postaviť namiesto cieľa, znamená dehumanizovať kultúru. V tomto zmysle stojí krása akoby na stráži správnosti vzťahu medzi prostriedkom a cieľom, a to nielen v tvorivej rovine, ale v celej kultúre.
Záver
Krása zakorenená v bytí je analogickou:
- nachádzala vo všetkých oblastiach kultúry
- angažuje poznávaciu, volitívnu i emocionálnu stránku človeka
- je spojená s tvorivosťou, nie je kopírovaním
          tvorivé možnosti umelca sú nevyčerpateľné
- je ponorená v realite
- je otvorená na nekonečno, na Absolútno
          otvára pred ľudským duchom perspektívy zjednotenia s krásou Absolútna i z absolútnou Krásou
Realizácia krásy
Hovoríme o:
- akceptovaní krásy
- neakceptovaní krásy
          Podľa toho potom konkrétne vytvorené dielo je alebo nie je intencionálnym zdokonalením reálneho sveta.
          ak zdokonaľuje reálny svet hovoríme o umení
          ak nezdokonaľuje reálny svet hovoríme o antiumení.
Umenie
Cieľom umenia je doplňovanie nedostatkov v prirodzenosti:
- zdokonalenie sveta
- v konečnom dôsledku človeka:
          svojim obsahovým zložením rozširuje i prehlbuje oblasť podmetovo - poznávacej skúsenosti človeka, a tým reálne obohacuje i formuje jeho ducha
          realizuje sa to formálne aj materiálne vtedy, keď v základe umenia stojí pravdivé poznanie o svete
          ak vychádza z falošného poznania detoriorizuje človeka, aj napriek tomu, že človek má novú skúsenosť.
sme subjektmi zákonov tvorivosti:
- kritériom je reálne jestvujúca skutočnosť
          umenie je reálnym konaním vyvolávajúcim reálne skutky
- za skutky nesieme zodpovednosť
          pretvárajúc obsah budujeme nové svety
          spájajúc rôzne obsahy medzi sebou odhaľuje seba ako slobodného tvorcu zásad vlastného umenia.
sloboda sa prejavuje v troch rozmeroch:
- v dobrovoľnom výbere motívu konania
- v spôsobe i poriadku konania
-     v reálnom akte konania
          slobodný výber sa dotýka dobra, ktoré má vzniknúť
 aktuálno - potenciálne bytie otvára pole pre nasledovanie, kde prvou odpoveďou umelca je aktualizácia potencialít i zdokonalenie, ktoré smeruje k racionálne odčítanému cieľu v rámci neaktualizovaných potencialít bytia
umelec v rámci rôznych potencialít nachádzajúcich sa v realite si môže slobodne vyberať cieľ, ktorému podriadi tvorivosť.
ľs je aktom rozumného výberu podmieneného poznaním o svete.
- ak poznanie je zhodné so svetom - pravdivé, umenie má objektívnu garanciu cieľa a bude zdokonaľovať prirodzenosť
- ak poznanie je nezhodné – falošné, túto vlastnosť zdedí aj umenie a jeho diela
          autor berie na seba zodpovednosť za správne rozpoznanie dobra, ako aj jeho realizáciu v zhode so zásadami umenia
Pri tvorení umeleckého diela autor je závislý vo svojom konaní od svojho objektu:
- musí rátať s objektívnou štruktúrou vytváraného diela
          ktoré akoby z vonku nanucuje svoje pravidlá konania
- rozum musí byť usmerňovaný v konaní štruktúrou svojho výtvoru
          ktorý sa môže realizovať v rôznych materiáloch
nejestvuje úplná dobrovoľnosť v procese tvorenia, lebo dielo nám nanucuje svoje predmetové pravidlá
prejavuje sa tu schopnosť odčítania samotnej štruktúry pred­metu, ktorú môžeme rozvíjať i zdokonaľovať
Antiumenie
Súčasné umenie:
- radikálne odmieta zásady nasledovania
- bazou je:
          kreatívnosť namiesto krásy
          sloboda bez pravidiel
- neviaže umelca zo žiadnym privilegovaným materiálom, témou, technikou či úmyslom
          všetko môže byť materiálom, témou, technikou, všetky možnosti sú prípustné
Každý môže byť umelcom:
- umenie prestalo byť záležitosťou štúdia i práce
- stalo sa doménou slobody
          ktorá je vyjadrená kreatívnosťou a novosťou
- dôsledok:
          väčšina diel je úplné nezrozumiteľná a nemá žiadny súvis so svetom
          Krása je detronizovaná:
- je len jednou z estetických kategórií
          objavuje sa ako rovnocenná so škaredosťou
- považuje sa len za historickú paradigmu
Interpretácia krásy ako hodnoty:
- spôsobuje odtrhnutie umenia:
          od reality
          od „mimetických“ vzťahov
 umenie už nenasleduje realitu a jej krásu
tvorí nové svety i novú krásu (je len tvorivosťou) 
Takúto formu má abstraktné umenie a rôzne obmeny turpizmu - ide o zohyzdenie reality.
 popiera tzv. figúru:
- ako prirodzený základ ľudského poznania.
- Figúra:
          patrí do kategórie kvality bytia (každé reálne i aktuálne jestvujúce bytie je nejaké – má rôzny obsah i tvar)
          v zmyslovom poznaní sa ukazuje ako odraz substanciálnej formy veci, jej podstaty „uchopenej“ vo všeobecnom pojme (napr. strom, kôň, človek)
       preto je nenarušiteľným základom ľudského poznávania i hranicou tvorivého hľadania v umení.
 ničí svojim abstrakcionizmom prirodzenú percepciu sveta
 dezintegruje ľudské kultúrne konanie
spája sa s expresiou
- vyjadruje osobné prežívanie autora, nie objektívnu krásu
- privoláva gnostický základ myslenia a relativizmus
Presadzujú sa dve koncepcie:
- manicko – expresívna
          prirodzenosť vystupuje v mytologickom aspekte ako vôľa bohov či múz, alebo ako kozmická vis cognitiva.
          prvým atribútom je sloboda, cieľom je spojenie sa s prirodzenosťou a rozpoznanie v nej seba samého i uznanie premeny
- eidetická
          Prirodzenosť je chápaná ako idea a cieľom je zmyslové predstavenie toho, čo je ideálne
          ide o racionálnu a slobodnú projekciu zmyslov
Spomenuté teórie umenia stoja na filozofickom pohľade na svet – na voluntarizme:
- pozvoľný proces uznania logiky i matematiky za kritérium vedeckého poznania, ako aj rozlišovanie umenia na úžitkové (remesla) a krásne (poézia, maliarstvo, muzika), spôsobili odklon od klasickej koncepcie umenia a akcentovanie tvorivosti i kreativity, čím otvorili cestu voluntarizmu v umení
- konzekvenciou voluntarizmu v umení je:
          iracionalizmus
          antiracionalizmus
          svojský intuicionizmus
Dôvod:
- kríza klasickej metafyziky
          bola nahradená epistemológiou alebo ontológiou
          filozofia:
- prestala tlmočiť realitu
- stala sa kritickou analýzou poznania (epistemológiou)
- stala sa konštrukciou možného modelu reality (ontológiou)
Estetika ako filozofia krásna je dnes ovocím epistemologicko - ontologického prístupu k rea­lite
                               -     utilitarizmus
              dominuje nad cieľom samým v sebe i nad subjektom
    Krása musí byť prítomná v utilitárnych dielach nielen cez ich tzv. estetizáciu, ale preto, aby sa zachovala ich podstata, teda to, že sú prostriedkami pochádzajúcimi od subjektu a smerujúcimi k cieľu samému v sebe.
    Cieľom krásy je formovanie človeka ako osoby, aby bol citlivý na materiálnu i duchovnú krásu:
    -      hovoríme o nemorálnosti diel, ktoré propagujú psychologickú falošnosť, deformujú integrálny obraz človeka, provokujú agresívnosť i nenávisť, propagujú zvierací sexualizmus, ničia svedomie, narušujú dôstojnosť ľudskej osoby a pod.

    Autor: PhDr. Imrich Degro, PhD.

    Foto: www.dovolenkadoraja.sk

    Žiadne komentáre: